Kedysi dávno žil cisár, ktorý sa rád parádil. Raz prišli do mesta dvaja šibali vydávajúci sa za tkáčov, ktorý vedia utkať najkrajšiu látku na svete. Šaty z tejto látky budú neviditeľné pre každého, kto je hlúpy alebo nie je súci pre svoj úrad. Cisár chcel takéto šaty mať, aby rozoznal múdrych od hlúpych. Tkáči začali tkať, no tkali na prázdnych krosnách. Cisár poslal ministra, aby zistil, ako im to ide. Minister však uvidel prázdne krosná. Keďže sa to bál povedať, aby si o ňom nemysleli, že je hlúpy, vychvaľoval, aká je látka krásna. Potom poslal ďalšieho úradníka, ktorý pochodil podobne ako minister. Všetci ľudia v meste rozprávali o nezvyčajnej látke. Napokon sa išiel presvedčiť aj samotný kráľ. Na jeho prekvapenie tiež nič nezbadal, ale aby si jeho ľud nemyslel, že je hlúpy, tak tiež látku vychvaľoval. O niekoľko dní neskôr sa šiel kráľ predviesť v nových šatách pred ľud, ale kráľ netušil, že ide celkom nahý. Zrazu jedno dieťa zvolalo: „Mami, pozri, ten pán je celkom nahý". Nanešťastie to kráľ počul, a pomyslel si, že aj ten ľud je hlúpy.