Rok 1993. Zablatené trávniky, tribúny plné stojacich divákov. Časy, keď vietor vháňal do tváre futbalistom do vlasov jadierka, dresy boli o niekoľko čísel väčšie ako ich nositelia. Hráči bývali v útrobách tribún štadiónov a tréneri na lavičkách nepúšťali z ruky cigaretu. Redaktori utekali s kamerami za futbalistami v sekunde ich striedania. Tituly sa oslavovali po členky v šampanskom a na harleyoch po mestách, s trofejami nad hlavou. Formovali sa rivality, charaktery, upevňovala sa oddanosť ku svojmu klubu – a nič z toho nechýba ani o 30 rokov neskôr. Futbal je zakódovaný v našej DNA. Je oveľa viac ako len 22 ľudí na trávniku a zopár gólov. Je súčasťou našej identity, naším zrkadlom. Za tri dekády sa vyformovala slovenská liga – liga, ktorá nás vie nahnevať, pre ktorú vieme tresnúť dverami, rozhádať sa s priateľmi, pre ktorú sa vieme modliť, smiať, plakať od šťastia. Jednoducho, naša liga. A toto je jej filmový príbeh.