Na začiatku príbehu sú Lidice obyčajnou stredočeskou obcou, ktorá sa snaží prečkať protektorát. Šima je otcom dvoch synov a rozhodne nie zlým otcom. Jeho žena Anežka však pred rokmi ochrnula a Šíma sa rozhodol celú situáciu riešiť pragmaticky - o rodinu sa síce stará ďalej, ale má mimomanželský pomer. Anežka, Šímova milenka i celá dedina sú s celou situáciou – zdá sa – zmierení. Len starší Šímov syn tým trpí, v krčme vyprovokuje bitku, pri ktorej ho opitý otec nešťastnou náhodou zabije. Šima sa ocitá vo väzení a snaží sa vyrovnať so svojou vinou. S každou návštevou mladšieho syna, s každým balíčkom od Anežky v sebe živí nádej, že ešte existuje cesta späť. Život v dedine medzitým plynie ďalej, ľudia sa rodia, umierajú aj zamilovávajú. Rovnako ako Pepík Fiala. Je síce ženatý, ale našiel zaľúbenie v mladučkej Aničke. Celú romancu maskuje ako ilegálny odboj. Jeden z jeho listov sa však dostane v nesprávnu chvíľu do nesprávnych rúk a udalosti po atentáte na Heydricha dostávajú spád - všetci muži nad šestnásť rokov sú zastrelení, ženy odvlečené do koncentračných táborov, sedem detí poslaných do Nemecka na prevýchovu, ostatné hromadne popravené v nákladiakoch kdesi v Poľsku. Dedina je do základu vypálená. Šima nič z toho netuší. Že prestali návštevy mladšieho syna aj posielanie balíčkov od Anežky, si vykladá po svojom. O to väčší šok prežíva na prahu oslobodenia, keď sa dozvie pravdu. Po prepustení mu nikto jeho vinu nepripomína, ale tiež mu ju nikto nedokáže odpustiť. Nepohodlným „hrdinom“ – jediným, kto dokázal prežiť vypálenie Lidic – sa stáva aj pre povojnové úrady. Stáva sa nikým.